študentka Kamila a jej prezentácia práce

Článok o návratoch k 9. ročníku prehliadky ročníkových prác študentov Gymnázia v Lipanoch

Prehliadka ročníkových prác so zaujímavými poznatkami, ale aj s praktickými výstupmi

 

Lipany. 9. ročník prehliadky študentských ročníkových prác, ktorý sa konal začiatkom februára na Gymnáziu v Lipanoch, opäť priniesol množstvo zaujímavých tém a potvrdil fakt, že v regióne Hornej Torysy a v okolí žije veľa šikovných mladých ľudí.

 

Študenti tretieho ročníka a septimy pod vedením svojich konzultantov úspešne prezentovali výsledky svojho tvorivého a cieľavedomého prístupu k spracovanej téme a obohatili nielen seba, ale aj ostatných prítomných o nové poznatky. Zároveň bola pre nich prezentácia veľmi dobrou prípravou do budúceho vysokoškolského štúdia.

 

Odborné komisie, zložené z vyučujúcich v daných predmetoch, hodnotili niekoľko desiatok prác. Spomeňme aspoň niektoré témy ročníkových prác, ktoré patrili k oceneným: ohýbanie zvuku, pozorovanie nočnej oblohy, naprogramovanie jednoduchej hry, programovanie 3D tlačiarne, využitie matematiky v praxi, vreckové, FIFA, tetovanie, anatómia oka, hodnota ženy, dezinfekčné prípravky, pozorovanie bobrov, práca poľovníkov, Island a geotermálna Európa, farbivá, klimatické zmeny, antioxidanty a starnutie, kulturistika – silový tréning,  história mojej obce, temperament.

 

Hviezdne hodiny

Jozef Mizerák pri spracovaní témy o pozorovaní nočnej oblohy vytvoril pozoruhodnú praktickú pomôcku, ktorú nazval hviezdne hodiny. „Prínos tejto pomôcky spočíva v tom, že na základe poznatkov obsiahnutých v práci budeme schopní kedykoľvek a hlavne kdekoľvek na severnej pologuli určiť hviezdny čas, ktorý následne prepočítame na slnečný. Uplatnenie vidím hlavne v severských krajinách, kde majú polárnu noc.  Určite sa táto pomôcka nestratí ani u nás, lebo predsa nikdy nevieme, kedy sa nám vybije mobilný telefón,“ predstavil pomôcku jej konštruktér Jozef a pokračoval: „Tieto hviezdne hodiny majú viacero zvláštností. Jednou z nich je, že sa otáčajú proti klasickému smeru otáčania hodín. Pomôcka sa skladá z piatich  otáčavých  elementov. V strede tohto systému sa nachádza hviezda Polárka, nazývaná aj Severka. Táto hviezda ukazuje na nočnej oblohe smer na sever  a  všetky hviezdy sa okolo nej v noci otáčajú. Nachádza sa v blízkosti severného nebeského pólu,  a keby sme sa nachádzali na severnom póle, tak by sme ju mali v zenite (nadhlavníku).“ O princípe fungovania tejto pomôcky vytvoril aj menšiu brožúrku.  „Pomôcka sa dá využiť vtedy, keď sa nachádzame počas jasnej noci na severnej pologuli a máme základné poznatky získané z práce,“ doplnil.

„Kocka“ v smartfóne

Gabriela Kušníra baví práca s počítačom už odmalička. Aj preto si zvolil tému svojej ročníkovej práce z predmetu informatika. V praktickej časti priblížil odbornej komisii a ostatným prítomným študentom vlastnoručne vytvorenú  aplikáciu pre smartfón. „Ide o aplikáciu, kde po stlačení tlačidla sa „hodí“ kocka. V praxi sa dá táto aplikácia využiť napríklad pri hre človeče, keď nemáme po ruke žiadnu kocku,“ prezradil viac o aplikácii jej tvorca. Gabriel by sa chcel venovať informatike aj v rámci neskoršieho vysokoškolského štúdia.

Ohýbanie zvuku

Presný názov témy ročníkovej práce Vojtecha Sabatulu je šírenie zvuku za prekážkou a vplyv infračerveného žiarenia na šírenie zvuku. Vojtech veľmi rád počúva hudbu  a často pracuje so zvukom, a preto sa dalo očakávať, že sa bude hudbe a zvuku venovať aj vo svojej práci. Informácie k téme získaval najmä zo zahraničnej literatúry. „Obzvlášť z českej, pretože slovenskej literatúry na túto tému je nedostatok. Využíval som knižné, ale aj internetové zdroje,“ podotkol.  Doteraz nepočul o tom, že by niekto skúmal práve vplyv infračerveného žiarenia na šírenie zvuku. „Ja som sa zameral hlavne na infračervené vykurovanie, ktoré je čoraz viac používanejším typom vykurovania s mnohými výhodami. V praxi to môže znamenať, že tento typ vykurovania môžeme označiť ako vhodnejší do miestností, kde je dôležitý zvuk. To sú napríklad koncertné sály a štúdiá,“ objasnil Vojtech. V praktickej časti sa zameral na porovnanie ohybu zvuku, kde používal vykurovanie infračervenou fóliou (tá nenahrieva vzduch, ale priamo objekty) a klasické vykurovanie radiátorom ( tu vzniká prúdenie vzduchu). Pri prvom menovanom druhu vykurovania je ohyb zvuku oveľa menší. Vojtech tu doplnil: „Na simuláciu radiátora sme použili sviečky, lebo tie vyprodukujú najmenej hluku pri používaní.“ Pri práci sa naučil veľa nových poznatkov z teórie zvuku a zlepšil si aj zručnosti v používaní aparatúry. Všetky elektronické prvky, ktorými disponoval pri prezentácii, boli na profesionálnej úrovni (reproduktor, digitálny mixpult, nahrávacie zariadenie…). Vojtech by sa chcel tejto pomerne málo preskúmanej téme venovať i naďalej. „Mám rád hudbu a rád si potrpím na jej kvalitnej reprodukcii. Už teraz vo svojom voľnom čase robím zvukára, nahrávam alebo mastrujem nahrávky. Tiež je zaujímavé, že aj ľudský sluch si vieme pestovať a zlepšovať,“ vyznal sa na záver zo svojho vzťahu k hudbe a zvuku.

 

Silový tréning vo viacerých športových odvetviach

 

Tému kulturistika – silový tréning si vybral Ján Drobňák. K tomuto druhu športu má veľmi blízko, keďže nedávno obsadil štvrté miesto na dorasteneckých Majstrovstvách Slovenska v kulturistike. „Momentálne sa venujem ľudovým tancom, takže pohyb som neopustil,“ uviedol. Vo svojej práci oboznámil prítomných s problematikou kulturistiky vo všeobecnosti. „Príjemne ma prekvapila informácia, že ľudia sa stretli s kulturistikou už v starovekom Egypte a v antickom Grécku, kde vznikol aj známy ideál kalokagatie,“ skonštatoval. Jeho práca má praktický dosah v tom, že prináša dostatok informácií nielen o kulturistike, ale aj o silovom tréningu, ktorý sa dá využiť aj v iných športoch ako atletika, box, futbal, hokej a pod. „Opodstatnenosť témy sa mi potvrdila aj v tom, že niekoľkí mladí chlapci ma žiadali o rady v tomto športe. Samozrejme, som im s radosťou pomohol,“ dodal Ján Drobňák.

 

Prírodné farbivá

 

Kamila Bujňáková sa zamerala vo svojej práci na farbivá vo všeobecnosti, a najmä na tie prírodné. „Túto tému som si vybrala najmä preto, lebo s farbivami sa stretávame všade okolo nás a každodenne, aj keď si to možno vôbec neuvedomujeme a nezamýšľame sa nad ich významom pre náš organizmus,“ vysvetlila svoje pohnútky. Počas prípravy ročníkovej práce sa dozvedela aj to, kedy bolo vyrobené prvé syntetické farbivo a prekvapil ju poznatok, že aj karamel môžeme považovať za prírodné farbivo. „Cieľom mojej práce bolo poukázať na to, že prírodné farbivá sa dajú jednoducho získať zo surovín, ktoré nájdeme v každej domácnosti.

V praktickej časti som sa pokúsila vyrobiť tieto farbivá doma v kuchyni. Získavala som ich najmä zo zeleniny ako napr. cvikla, mrkva, cibuľa, petržlenová vňať či cibuľové šupky, ale aj z ovocia kiwi. Nakoniec som sa pokúsila týmito farbivami zafarbiť plátenný obrúsok a podaril sa mi celkom pekný farebný výsledok,“ priblížila v skratke podstatu a význam svojej práce.

 

Klimatické zmeny sa dotýkajú každého

 

Dominik Bucko si „posvietil“ na klimatické zmeny. Podľa jeho slov sa klimatickým zmenám a ich nepriaznivému dopadu  nevenuje dostatok pozornosti ani v spoločnosti, ani v médiách. Počas prípravy naďabil na veľa zaujímavých faktov. „Napríklad len chov hovädzieho dobytka vo svete je zodpovedný za podobne veľké množstvo emisií, ako produkujú všetky automobily na Zemi. No najviac zarážajúce, až strašidelné bolo spoznávanie skutočného rozsahu problému klimatických zmien, čo mi v zásadnej miere zmenilo pohľad na mnoho vecí,“ poznamenal Dominik. Aj táto práca ho utvrdila v názore, že by sme mali byť čo najviac environmentálne uvedomelí – teda recyklovať, obmedzovať využívanie fosílnych palív, neplytvať energiou, prípadne využívať alternatívne zdroje energie a v podstate sa snažiť akýmkoľvek spôsobom minimalizovať svoju vlastnú uhlíkovú stopu. „Taktiež je veľmi dôležité viac oboznamovať ľudí s problematikou klimatických zmien, aby si aj širšia verejnosť uvedomila rozsah klimatických zmien a vytvárala tlak na politikov a kompetentných, v ktorých moci je vydávať zákony obmedzujúce znečisťovanie ovzdušia napríklad vyšším zdanením emisií,“ naliehavo dodal.

 

Materiály pre výučbu o anatómii oka

 

Ľudské telo fascinuje Dominika Pinčáka už dlhšiu dobu. Vo svojej ročníkovej práci sa venoval anatómii oka. „Oko som skúmal dôkladne prostredníctvom jeho pitvy. Pri tom som využil naštudovanú teóriu. Veľmi som sa tešil, že môžem urobiť pitvu konkrétne bravčového oka, pretože som mohol vidieť, ako vyzerá orgán, vďaka ktorému môžeme čítať,“ uviedol Dominik. Cieľom jeho práce bolo vytvoriť pomocné materiály pre výučbu danej témy. „Praktickú časť tvorilo video z pitvy a fotografie stavby oka. Na základe ankety medzi študentmi som zistil, že sa im takýto spôsob získavania informácií páčil a že sa dozvedeli  z jednej pitvy viac než z vyučovacej hodiny, kde sa preberá látka iba na papieri,“ zhodnotil Dominik. V budúcnosti by chcel študovať práve medicínu.

 

Antioxidanty

 

„Chémiu ako predmet som mala rada už na základnej škole, preto som sa zamerala na témy ponúkané práve z tohto predmetu. Téma o antioxidantoch a starnutí sa mi zdala najzaujímavejšou z ponúkaných,“ hovorí Laura Klembarová. Ako ďalej vysvetlila, v ľudskom organizme prebiehajú neustále chemické reakcie, bez toho aby sme si to uvedomovali. V súvislosti s tým upozornila, že voľné radikály predstavujú druh veľmi reaktívnych makromolekúl, ktoré vznikajú v tele napríklad pri bunkovom dýchaní alebo pri infekciách a podobne. „Výsledkom reakcie voľných radikálov je poškodenie bunky, prípadne jej smrť,“ doplnila.  A práve antioxidanty sú  látky, ktoré vykonávajú v našom tele prevenciu v boji proti voľným radikálom. Laura zdôraznila: „Význam antioxidantov spočíva v tom, že dokážu reakciu ukončiť pred poškodením bunky.“ Počas prípravy práce ju zaujalo množstvo štúdií o antioxidantoch, ktoré boli vykonané v rôznych štátoch. „Už v roku 2005 R. L. Prior sa zaoberal štúdiou, kde popisoval štandardizované metódy na zistenie kapacity antioxidantov v potravinách. Ďalší fakt popisuje Boivin 2009, podľa ktorého konzumácia osobitných druhov ovocia a zeleniny znižuje riziko vzniku niektorých typov rakoviny,“ priblížila niekoľko významných vedeckých počinov, ktoré  priniesli viac svetla do témy o antioxidantoch. „Rada by som sa venovala štúdiu chémie aj na vysokej škole. Viem si predstaviť, že by som sa tejto téme mohla venovať aj v širšom ponímaní. Praktické využitie by som si vedela predstaviť napríklad v zhotovení informačného letáku, ktorý by som následne distribuovala na našom gymnáziu. Leták by obsahoval základné informácie o antioxidantoch a ich využití,“ uzatvorila Laura.

Úspechy sa dostavili aj v minulosti

 

Počas tých deviatich rokov sa dostalo množstvo prác aj do geografickej olympiády či do vyšších kôl stredoškolskej odbornej činnosti. „Práce a ich prezentácie sa neustále zlepšujú,“ vyzdvihol ich kvalitu PaedDr. Jozef Sobota, ktorý vyučuje na gymnáziu už viacero rokov. Ďalej vysvetlil, že za hlavného garanta ročníkových prác možno považovať riaditeľku školy PhDr. Vieru Urdovú. „Najlepšie práce postupujú do vyšších kôl stredoškolskej odbornej činnosti, kde je garantkou RNDr. Adriána Trojanovičová, a tiež do geografickej olympiády, kde garantom som ja. Treba spomenúť ešte zástupkyňu školy Ing. Evu Lazoríkovú, ktorá logisticky pripravuje danú akciu. Práce slúžia aj vyučujúcim slovenského jazyka,“ povedal Sobota. Podľa neho treba vidieť hlavný cieľ týchto ročníkových prác v tom, aby sa študenti naučili pracovať s odbornou literatúrou, vedeli správne citovať a používať odkazy, a aby si zlepšili teoretické poznatky v danej oblasti a pripravili sa na reprezentáciu aj v iných súťažiach.

 

/ spracoval kp /

 

počas prehliadky ročníkových prác študentka Kamila a jej prezentácia práce prehliadky ročníkových prác